Slowakische Verteilschriften

Prof. Dr. Werner Gitt erklärt in dieser Schrift den Heilsplan Gottes - angefangen bei der Geburt Jesu (Krippe), über seinen Tod (Kreuz), bis hin zur Entrückung und ewigen Herrlichkeit (Krone). Gott schuf Abhilfe für die "Urkatastrophe" der Menschheit, den Sündenfall. Wie in der Bibel vorhergesagt, sandte er seinen Sohn auf die Erde. "Nie aber hat die Welt einen Gott gesehen - bis es Weihnachten wurde." Das Kreuz wurde für Kritiker zum Anstoß. Sie verstehen nicht, wie ein "Hinrichtungsinstrument" zum Zentrum eines Glaubens werden kann. Prof. Dr. Gitt sieht diese Kritik als Indiz, dass die Menschen ihr Sündenbewusstsein verloren haben: Es gab keinen anderen Weg für die Rettung des Menschen, weil die Trennung zwischen Gott und uns durch die Sünde so groß ist. Wenn Jesus einmal wieder kommt, wird man ihn als König erkennen. Dann wird die Menschheit zweigeteilt sein in Angenommene und Verworfene. Für diejenigen, die Jesus in ihr Leben aufnehmen wollen, gibt es ein vorformuliertes Gebet, das ihnen dabei hilft. Dieses Traktat eignet sich besonders gut zur Weitergabe an suchende Menschen! Jasle, kríž a koruna Úto­či­sko v ťaž­kých ča­soch (kata­strof) Na ce­lom svete pus­to­šia nové a nové kata­strofy. Pô­so­be­ním ni­či­vých vĺn cu­nami za­hy­nulo na Via­noce roku 2004 160 000 ľudí. V roku 1912 poto­pe­ním Ti­ta­nicu vo vl­nách At­lan­tiku zo­mrelo 1522 ľudí. Druhá sve­tová vojna si vy­žia­dala 50 mi­lió­nov mŕt­vych. Prečo sa to deje? Prvá kata­strofa, tá naj­star­šia v deji­nách sa udiala v Raj­skej zá­hrade. Bol to veľký pád do hrie­chu (viď 1.Mojž 3). Táto kata­strofa bola zá­kla­dom všet­kých ostat­ných. Hriech odlú­čil člo­veka od Boha, a bez Neho sa rú­time do víru naj­väč­ších kata­strof. Keby sa do neba do­stal čo len je­diný hriech, po­tom by sa aj tam roz­mno­žilo utr­pe­nie, a to Boh ne­chce. Bo­žie mi­lu­júce srdce sa div ne­roz­trhne: tí, kto­rých stvo­ril a mi­luje, sa od­vrá­tili od Neho. Tým si vlastne za­is­tili ces­tovný lís­tok do več­ného za­hy­nu­tia. Aké strašné! „Proti smrti nieto lieku,“ ho­vorí jedno po­re­kadlo. Snáď ani sám Boh nemá proti nej pro­ti­látku? Ale predsa! Bo­žie vy­slo­bo­de­nie: po­slal svojho Syna Boh mal už v Raji ho­tový plán zá­chrany, aj keď zos­tal na čas skrytý. Hneď po páde do hrie­chu po­ve­dal takto: „Polo­žím ne­pria­teľ­stvo me­dzi teba a ženu, me­dzi tvoje po­tom­stvo a jej po­tom­stvo; ono ti roz­mliaždi hlavu a ty mu schvat­neš pätu“ (1.Mojž 3,15). V Sta­rom zá­kone Boh vy­rie­kol ešte mnohé iné pro­rocké slová o pri­chá­dzajú­com Spa­site­ľovi, ako na­prí­klad: Vy­jde hviezda z Já­koba, pov­stane žezlo (žezlo = zna­me­nie moci) z Iz­ra­ela (4.Mojž 24,17). A ty, Betle­hem Ef­rata, hoci si naj­menší me­dzi jud­skými če­ľa­ďami, z teba mi vy­jde ten, ktorý bude vlád­com v Iz­ra­eli (Mich 5,1). Po­slednú ta­kúto správu spro­stred­ko­val an­jel, keď ozná­mil Jo­ze­fovi, že sa na­rodí die­ťa: ...Ne­boj sa pri­jať Má­riu za ženu, ...po­rodí syna a dáš Mu meno Je­žiš; lebo On vy­slo­bodí svoj ľud z ich hrie­chov (Mat 1,20-21). Na ja­vi­sku de­jín si mnohí zís­kali slávne mená: ci­sári, králi, gu­ruo­via, ča­ro­dej­níci, bás­nici, filo­zofi, dobrí aj zlí. Ale kým ne­pri­šli prvé Via­noce, ľu­dia ešte ni­kdy ne­vi­deli Boha na svete. Dieťa le­žiace v jas­liach ne­bolo ta­kým Bo­hom, akého si pred­sta­vo­vali Gréci na Olympe. On je je­diný, ktorý mo­hol po­ve­dať o sebe: „Ja som Stvo­ri­teľ, skrze kto­rého vzniklo všetko“ (viď Ján 1,1-3). „Ja som cesta, pravda i ži­vot“ (Ján 14,6). „Ja som dobrý pas­tier“ (Ján 10,11). „Ja som dvere“ /do ne­bies/ (Ján 10,9). Ako pri­šiel Je­žiš na tento svet? Ne­pri­šiel s veľ­kou pom­péz­nos­ťou, osla­vou a za zvu­kov fan­fár. Ne­pri­šiel ani v sprie­vode voj­ska. Nie, Boh si vy­vo­lil v Iz­ra­e­lovi pannu, ktorá na­šla mi­losť v Jeho očiach, Má­riu, aby pri­viedla na svet Jeho Syna. Toto pre­kva­pilo aj Ži­dov, veď v ich ušiach zneli pro­rocké slová o Me­siá­šovi, na­prí­klad: „...tvoj kráľ pri­chá­dza...“ (Zach 9,9), alebo: „...roz­drví a zničí všetky tie krá­ľov­stvá a bude tr­vať na veky...“ (Dan 2,44). Ži­dia ne­ča­kali dieťa le­žiace v jas­liach, ale kráľa s pev­nou ru­kou, ktorý vy­stúpi s veľ­kou mo­cou a vy­že­nie Ri­ma­nov z Iz­ra­ela; ktorý v Je­ru­za­leme pos­taví krá­ľov­ský trón a veľ­kňa­zov a zá­kon­ní­kov vy­me­nuje za mi­nis­trov. Je­žiš však takto ne­pri­šiel, preto ho Ži­dia od­mietli. Ne­pri­jali to, že sa musí na­ro­diť ako dieťa. „Lebo dieťa sa nám na­ro­dilo, syn nám je daný...“ (Iz 9,5) Od je­di­ného činu zá­visí, či več­nosť strá­vime v nebi alebo v pekle. Od toho, či uve­ríme v Neho. Tri slová ur­čujú Me­siáša: Jasle (sym­boli­zujú prí­chod Pána Je­žiša na svet) Kríž (sym­boli­zuje naše spa­se­nie, ktoré Pán Je­žiš zís­kal na kríži) Ko­runa (nám pri­po­mína slávu Je­žiša Krista, keď sa ako Kráľ vráti v sláve). Bez ja­siel by ne­bol mo­hol byť kríž. Bez kríža by ne­bola ko­runa. Bez ja­siel a kríža, by pre nás ne­bolo prí­stupné nebo. Preto boli prvé Via­noce. Prečo kríž po­hor­šuje? Kri­tici kres­ťan­skej viery sa vždy pý­tajú: Prečo bola po­trebná tá bru­tálna smrť na kríži? >Vo va­šej viere sa točí všetko okolo ši­be­nice. Ne­mo­hol Boh vy­mys­lieť niečo lep­šie, aby na­pra­vil náš vzťah s Ním. Prečo bolo treba cestu zmie­re­nia vy­dláž­diť bo­les­ťou, prú­dom sĺz a smút­kom? Ne­mohlo sa to všetko udiať šetr­nej­šie, es­te­tic­kej­šie a vzne­še­nej­šie? Ne­mo­hol Boh jed­no­du­cho pri­žmú­riť oči nad na­šou ľud­skou ne­dos­ta­toč­nos­ťou?< Otázky typu „prečo“ vedú do sle­pej uličky, lebo hriech de­kla­rujú ako niečo ne­vinné. Zdá sa mi, že je to veľká bieda na­šej doby. Len z kríža posta­ve­nom na Gol­gote mô­žeme čí­tať všetko, čo ne­ná­jdeme ani v jed­nej z kníh mys­lite­ľov a fi­lo­zo­fov. Kríž to­tiž ukáže, akú prie­pasť spô­so­bil hriech me­dzi Bo­hom a člo­ve­kom. Jej hĺbka je taká ne­zme­ra­teľná, že peklo sa stalo jej ná­sled­kom (viď Mat 25,46). Len kríž dáva ozajstnú od­po­veď na to, ako ďa­leko za­šiel Boh v láske voči nám. Tak ďa­leko, že dal svojho naj­mil­šieho Syna, dal z mi­lu­jú­ceho srdca. Kríž Je­žiša Krista je Bo­žím naj­hlb­ším sklo­ne­ním sa k nám. Stvo­ri­teľ ves­míru a ži­vota sa bez od­poru ne­chal ukri­žo­vať ako zlo­či­nec. Takú cenu za­pla­til za hriech. „...kto príde ku mne, ne­vy­že­niem ho von“ (Jn 6,37). Ale aj to je pravda, že kto ne­príde k Nemu bude za­tra­tený   a to pre več­nosť! Kríž zna­mená aj to, že každý ľud­ský po­kus o zá­chranu je zby­točný. Preto Pán Je­žiš mo­hol vy­hlá­siť, vy­lú­čiac každú inú mož­nosť: „Nik ne­pri­chá­dza k Ot­covi, ak len nie skrze mňa“ (Jn 14,6). Po­nuky všet­kých ná­bo­žen­stiev sú len púšt­nou fata­mor­gá­nou po­pri kríži Je­žiša Krista. Od­kaz via­noč­ných jaslí a gol­got­ského kríža je za­chra­ňu­júca a oslo­bo­dzu­júca správa: „Lebo Syn člo­veka pri­šiel spa­siť, čo (by) za­hy­nulo“ (Mat 18,11). Je­žiš Kris­tus sa vráti Je­žiš Kris­tus sa vráti na tento svet - už nie ako dieťa, ale ako Kráľ, ako Sudca a Vládca tohto sveta. V Evan­je­liu podľa Ma­túša (24,30) mô­žeme čí­tať, ako opí­sal Je­žiš túto uda­losť: „A vtedy sa zjaví zna­me­nie Syna člo­veka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy na­rie­kať a uzrú Syna člo­veka pri­chá­dzať na ne­bes­kých obla­koch s veľ­kou mo­cou a slá­vou.“ Aký veľký dô­vod pre ra­dosť! Zjaví sa Stvo­ri­teľ sveta. Príde Zá­chranca sveta. Prečo po­tom čí­tame v Knihe zja­vení 1,7: „Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho pre­bodli. Na­rie­kať budú nad Ním všetky ná­rody zeme.“ Prečo budú vo­lať veľkí i malí na hory a skaly: „Pad­nite na nás a skryte nás pred tvá­rou Se­dia­ceho na tróne a pred hne­vom Ba­rán­ko­vým“ (Zj 6,16). Lebo po­čas ži­vota síce mnohí po­čuli, že by sa mali roz­hod­núť pre ži­vot s Je­ži­šom Kris­tom, ale Ho od­mietli! Vtedy budú stra­tení a ne­budú to môcť už ni­jako zme­niť. Už bude prí­liš ne­skoro! Preto budú ža­los­tiť a na­rie­kať! Väč­šina ľudí si zvo­lila ši­rokú cestu, cestu bez Je­žiša. Na nej je bo­hatý vý­ber zá­bav. Od­stra­šujú­cim prí­kla­dom je ame­rická he­rečka Shir­ley Mac­La­ine. Žije na farme so svo­jím psom me­nom Terry. Vy­hlá­sila: „Môj pes je rein­kar­ná­ciou egypt­ského Boha - tva­rom psa me­nom Anu­bis. Terry a ja sme už mali as­poň je­den spo­ločný ži­vot. Te­raz nás ži­vot znovu spo­jil.“ Je­žiš Kris­tus sa vráti tak, že ho uvidí každý člo­vek. „Aj­hľa, pri­chá­dza v obla­koch!Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho pre­bodli“ (Zj 1,7). Keď 20. júla 1969 Neil A. Am­strong ako prvý člo­vek vy­stú­pil na Me­siac, 500 mi­lió­nov ľudí sle­do­valo jeho kroky pro­stred­níc­tvom tele­víz­nej ob­ra­zovky. Dňa 6. sep­tem­bra 1997 sle­do­valo poh­reb prin­cez­nej Diany pro­stred­níc­tvom tele­ví­zie 2,5 mi­liardy ľudí, tak­mer štvr­tina oby­va­teľ­stva sveta. Preto sa spo­mína ako prvý glo­bálny poh­reb sveta. V deň prí­chodu Pána Je­žiša ne­budú treba ka­mery, Jeho prí­chodu sa chtiac-ne­chtiac zú­čast­nia vše­tci ľu­dia. Každý Ho uvidí, nie­len vtedy ži­júce ná­rody, ale každý do­vtedy ži­júci člo­vek. Bude tam každý, aj ten, kto číta tieto riadky. Vtedy bude roz­ho­du­júce len jedno: Ku komu pat­rím ja? K za­chrá­ne­ným, alebo k za­tra­te­ným? Je­žiš Kris­tus príde zne­naz­dajky a ne­o­ča­ká­vane. „Lebo ako vy­chá­dza blesk od vý­chodu a uka­zuje sa až na zá­pad, tak bude aj prí­chod Syna člo­veka“ (Mat 24,27). Oslá­ve­ného Krista budú zrazu a v ten istý čas vi­dieť na ce­lej Zemi. V kto­rej časti dňa sa to stane? Od­po­veď ná­jdeme v Evan­je­liu podľa Lu­káša 17,34: „V tú noc budú dvaja na jed­nom lôžku; je­den bude vzatý, druhý ostane.“ O dva verše ďa­lej ho­vorí: „Dvaja budú na poli (denná si-tuá­cia); je­den bude vzatý, druhý ostane.“ Ne­viem, či K. Ko­lum­bus, obja­vi­teľ Ame­riky, po­znal Bib­liu. Mo­hol uva­žo­vať po­dobne: Keď sa prí­chod Je­žiša Krista stane v oka­mihu, a Bib­lia píše, že na­raz bude deň aj noc, tak to je možné len na guli. Keď teda plach­tím na zá­pad, predsa do­ra­zím na vý­chod. Je za­u­jí­mavé, že evan­je­lista Lu­káš pí­sal tieto slová v tom čase, keď ľu­dia ešte ani netu­šili, že Zem je gu­ľatá. Dva hore uve­dené texty pou­ka­zujú aj na niečo iné, tiež dôle­žité. Ná­vrat Pána Je­žiša roz­delí ľud­stvo na dve sku­piny. Od­de­lia sa pri­jatí a za­vrh­nutí, na­sle­dov­níci Pána Je­žiša a tí, ktorí Ho za­vrhli. Do­stali sme sa k zá­klad­nému prob­lému ľud­stva. Vtedy bude dôle­žité len jedno: Pat­rím k za­chrá­ne­ným, alebo k za­tra­te­ným? Už si sa roz­ho­dol? Boh stvo­ril kaž­dého člo­veka ako je­di­nečnú osob­nosť a každý z nás dis­po­nuje slo­bod­nou vô­ľou. (Aj) Tým sa lí­šime od zvie­rat. Slo­bodná vôľa umož­ňuje, že sa vzďa­ľu­jeme od Boha, alebo sa k Nemu blí­žime. Boh uro­bil všetko preto, aby zá­stup­nou smr­ťou Je­žiša Krista ot­vo­ril pre nás cestu do neba. Bib­lia upo­zor­ňuje, že každý ne­vstú­pil na cestu spa­se­nia. Čo by ešte mo­hol uro­biť Boh v tejto zále­ži­tosti? Keby zo­bral našu slo­bodnú vôľu, okradol by práve našu osob­nosť, stali by sme sa strojmi, báb­kami, ktoré by odo­hrali len pre nich ur­čenú úlohu. Dô­le­ži­tou čas­ťou na­šej osob­nosti je vôľa, už tu na Zemi a raz aj v nebi. Preto naše miesto vo več­nosti zá­leží od te­raj­šieho roz­hod­nu­tia. Už si pri­pra­vený na tento pri­chá­dza­júci deň? V po­do­ben­stve o de­sia­tich pan­nách pou­ká­zal Pán Je­žiš na to, aké je dôle­žité, aby bol člo­vek pri­pra­vený. Všet­kých de­sať pa­nien bolo ve­ria­cich. Pevne ve­rili, že sa usku­toční sva­dobná hos­tina, ale všetky sa ne­pri­pra­vili dô­sledne. Päť z nich si ne­zob­ralo dos­ta­tok oleja v lam­páši, ak by že­ních meš­kal. Preto sa do cieľa do­stalo len dru­hých päť. Tým, ktoré ne­boli pri­pra­vené, že­ních po­ve­dal: „...ne­poznám vás!“ (Mat 25,12). Stra­tili tým večné spa­se­nie. Evan­je­lista H. Kem­mer po­ve­dal: „Aj ukolí­saný do spánku sa mô­žeš do­stať do pekla.“ Tí „ve­riaci“, ktorí len pri­kývnu na bib­lické pravdy a ne­pre­sa­dia ich v osob­nom ži­vote, ris­kujú svoj večný ži­vot. Všetky tri — alebo ani jedno Väč­šina ľudí rada osla­vuje rok čo rok v jas­liach le­žia­ceho Je­žiška. Ale to je všetko. Via­nočné jasle, gol­got­ský kríž a ko­runa pat­ria k sebe. Ne­roz­luč­nou čas­ťou po­zem­ského ži­vota Pána Je­žiša sú jasle – stal sa člo­ve­kom; utr­pe­nie kríža a ví­ťaz­stvo vzkrie­se­nia; a pri Jeho ná­vrate ko­runa slávy. To bol Boží „plán vy­slo­bo­de­nia“ od za­čiatku, aby za­chrá­nil ľud­stvo od ná­sled­kov pr­vej ka­ta­strofy. Ko­nečná kata­strofa, ktorú okú­sia ľu­dia bez Je­žiša Krista, bude peklo. Žiaľ, vy­žiada si oveľa viac ľud­ských ži­vo­tov ako všetky dote­raj­šie kata­strofy – a tomu odlú­če­niu (smrti) ne­bude konca, po­trvá večne! Na každé Via­noce sa nás Boh pýta: pri­jmeš dar ja­siel, kríža a ko­runu? V úprim­nej mod­litbe od­po­vedz te­raz na túto po­nuku áno, a s vďač­nos­ťou pri­jmi Bo­hom po­nú­kané od­pus­te­nie hrie­chov v obeti Je­žiša Krista. Mod­litba môže znieť aj takto: „Pane Je­žišu, dnes som čí­tal, že pre Tvoju obeť sa do­sta­nem do neba. Rád by som tam bol s Te­bou. Preto Ťa pro­sím, za­chráň ma od pekla, kam by som sa do­stal pre svoje hrie­chy. Od­pusť mi! Z ce­lého srdca ďa­ku­jem, že ma tak veľmi mi­lu­ješ, že si aj za mňa zo­mrel na kríži na Gol­gote a str­pel si od­platu za moje viny. Ty po­znáš každý môj hriech, ve­domý, ale aj tie, ktoré som už dávno za­bu­dol. Všetko úprimne ľu­tu­jem. Ďa­ku­jem, že si ho­tový mi od­pus­tiť. Po­znáš každé chve­nie môjho srdca. Pred Te­bou je môj ži­vot ako otvo­rená kniha. Pro­sím, vstúp do môjho srdca a stvor mi nové srdce! Po­môž, aby som skon­co­val so všet­kým, čo nie je správne v Tvo­jich očiach, ob­da­ruj ma no­vým ži­vo­tom a mys­le­ním, ktoré sú podľa Tvo­jej vôle a sú Ti pre ra­dosť. Pro­sím, ot­vor moju my­seľ, aby som po­cho­pil Tvoj od­kaz z Bib­lie! Po­môž, aby som vní­mal, čo mi chceš po­ve­dať a da­ruj mi ochotné a po­slušné srdce, aby som ro­bil to, čo sa Tebe páči. Ty buď odte­raz Pá­nom a Krá­ľom môjho ži­vota. Chcem Ťa na­sle­do­vať. Pro­sím, uka­zuj mi cestu, po kto­rej mám ísť v kaž­dej ob­lasti ži­vota. Ďa­ku­jem, Pane Je­žišu Kriste, že si zo­mrel za mňa, ďa­ku­jem, že pre Tvoje zá­sluhy mô­žem byť te­raz Bo­žím die­ťa­ťom. Ďa­ku­jem, že raz bu­dem večne s Te­bou v nebi. Amen.“ Dr. Ing. Wer­ner Gitt prof.

Nie zuvor hat eine Krankheit die ganze Welt in die Knie gezwungen wie im Frühjahr 2020, in dem das Corona-Virus das öffentliche Leben zum Stillstand brachte. Der Shutdown wurde verordnet, Veranstaltungen wurden abgesagt, Uni­ver­sitäten, Schulen und Kitas geschlossen. Fußballspiele fanden vor leeren Rängen statt. Gottesdienste waren verboten – das gab es noch nicht einmal in Kriegszeiten. Wir suchen nach einer Erklärung für diese Pandemie. Wer gibt sie uns?

An verschiedenen Beispielen wird die Genialität der Schöpfung dargestellt. Als Wissenschaftler erklärt Prof. Dr. Werner Gitt, dass die unglaubliche Information, die in der ganzen Schöpfung steckt, einer intelligenten Quelle bedarf. Diese Quelle ist Gott selbst. Die Wissenschaft kann nur das "Was" analysieren, nicht aber das "Woher". Das "Am Anfang schuf Gott Himmel und Erde" der Bibel gibt uns eine Antwort auf die Frage nach der Herkunft des Lebens. Der Gedanke, Gott hätte durch Evolution geschaffen (die so genannte "Theistische Evolution"), untergräbt die Autorität der Bibel und ist mit dem christlichen Glauben unvereinbar. Die Bibel zeigt deutlich, dass Jesus der Schöpfer ist. Jesus hat die Menschen geschaffen und liebt sie hingebungsvoll. Darum lädt Jesus dazu ein, diese Liebe anzunehmen. Dieses Traktat eignet sich besonders gut zur Weitergabe an suchende Menschen! Kto je Stvoriteľ? Svet, ktorý vidíme Keď sa zamyslíme nad svetom živočíšnej ríše, môžeme objaviť znaky dômyselného plánovania. Všimnime si Vorvaňa tuponosého (lat. Physeter macrocephalus), ktorý je cicavcom a patrí do radu veľrýb. Má také orgány, ktoré mu umožnia ponoriť sa do 3000 metrovej hĺbky bez toho, že by pri vynorení zahynul. Alebo, pozorovali ste už ďatľa? Silnými údermi zobáka hĺbi dieru do stromu bez toho, aby utrpel otras mozgu. Vo väčšine prípadov je život závislý od plnej funkčnosti srdca, pečene a ľadvín. Aj tieto orgány sú však bezcenné, keď nie sú vyvinuté. Keď niekto rozmýšľa v zmysle darvinizmu, vie, že cieľom evolúcie nie je vyprodukovanie budúceho funkčného orgánu (podľa evolúcie sa bunky vyvíjajú náhodne). Sťahovavých vtákov naviguje akýsi „autopilot“, ktorý ich bezpečne dovedie do cieľa bez ohľadu na vplyvy počasia, dňa alebo noci. Napríklad Kulík zlatý (lat. Pluvialis apricaria) letí z Aljašky, aby prezimoval na Havajských ostrovoch. Pre tento 4500 km dlhý let potrebuje energiu, ktorú mu zabezpečí 70 gr. tuku. On však disponuje aj 6,8 gramovou rezervou, pre prípad protivetra alebo inej nepriazne počasia. Nautilus (lodienka z čeľade Nautilidae) žije na vonkajšom okraji zavinutej vápencovej ulity. Vnútorný priestor ulity je rozdelený na komory. Tieto sú plnené plynmi tak, aby pri akomkoľvek potápaní zabezpečili stav vznášania. Tieto živočíchy sa obyčajne zdržiavajú v hĺbke 400 metrov, v noci sa vynoria asi do 100 metrovej hĺbky. Niektoré mikroskopicky malé baktérie disponujú malými protónmi poháňanými elektromotormi, ktoré im umožňujú pohyb v priestore. Tieto nepredstaviteľne malé baktérie Escherichia coli disponujú len na šiestich miliardtinách kubického milimetra viac ako šiestimi takýmito motormi s vlastným agregátom na výrobu elektriny, počítačovým systémom a nemalým počtom „chemických tovární“. Živá bunka je o desať rádov komplikovanejšia a geniálnejšia konštrukcia než ktorýkoľvek stroj zostrojený ľuďmi. Odohrávajú sa v nej paralelne tisíce riadených a časovo zosúladených procesov. V molekulách DNA živých buniek nájdeme doteraz poznanú najväčšiu hustotu informácií. Koľko príručiek kníh by sme mohli touto technológiou uložiť do jednej špendlíkovej hlavičky, keby bola z materiálu DNA? Bolo by to 15 biliónov kusov. Keby sme tieto knihy poukladali na seba, dosiahli by sme výšku 200 miliónov kilomet­rov. To je asi 500-násobná vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom (500 krát 384 000 km). V našom vesmíre sa nachádza 1025 hviezd (=1+25 núl). Za jeden ľudský život by sa nedali spočítať. Keby sme mali počítač, ktorý by za sekundu dokázal sčítať 10 miliárd úkonov, aj ten by potreboval 30 miliónov rokov na spočítanie hviezd. Po uvedení týchto niekoľkých príkladov sa v každom mysliacom človeku vynorí otázka, aký je pôvod týchto geniálnych výtvorov. Evolúcia, ktorú uznávajú mnohí naši súčasníci, je nepoužiteľná odpoveď, lebo všetko odvodzuje od hmoty, ešte aj v bunkách jestvujúce nezmerateľné množstvo informácií, a dokonca vedomie a dušu človeka. Prírodné zákony hovoria, že informácia je niečo nemateriálne, preto vždy počíta s inteligentným prameňom a predpokladá pôvodcu disponujúceho vôľou. Múdrosť a inteligencia, ktoré sa prejavujú v dielach stvorenia, sú jednoducho uchvacujúce a presvedčivé. Počnúc týmto a pozorujúc dielo stvorenia je presvedčivý záver, že pôvodca bol tvorivý. Kde nájdeme konečnú odpoveď? Len v rámci prírodných vied je možné, aby sme rôznymi metódami meraní skúmali priestor a čas, ktorý nás obklopuje. Ohľadne stvorených vecí môžeme klásť len otázku: „Čo to je?“ a nie „Odkiaľ je?“. Odpoveď na druhú otázku je nad každé ľudské úsilie, preto ju môže zodpovedať len pôvodca. Božie slovo – Biblia už v prvej vete dáva odpoveď: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem…“ Tento výrok veľmi dobre uspokojí požiadavky inteligentných prameňov. Kto je Stvoriteľ? Boh jestvoval pred všetkým. Skôr než vznikli priestor, čas a materiál, už predtým jestvoval On a konal. Keď vnímame len prvú vetu Biblie, máme dojem, že Boh - Otec bol len sám stvoriteľom. Už v správe o stvorení nájdeme odkaz na to, že nebol sám stvoriteľom: „Učiňme človeka...“ (1Mojžišova 1,26). Aj Duch svätý sa zúčastňoval stvorenia. Z druhej vety stvorenia vieme: „...Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ Biblia nás často informuje krok za krokom, neponúka nám všetko naraz a okamžite. V Novom zákone je presnejšie rozvinutá odpoveď na otázku: „Kto je?“. Apoštol Pavel v 1.Korintským 8,6 píše: „ale my máme jediného Boha - Otca, z ktorého je všetko, a my pre Neho, a jediného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my skrze Neho.“ Hebrejské slovo „Elohim“ v 1.Mojžišovej 1,1 sa nachá­dza v množnom čísle. Dielo stvorenia by sme mohli vysvetliť aj prirovnať k bežnej udalosti: Naša rodina ide na návštevu autom k priateľom. Keď príde čas odchodu, ako hlava rodiny vstanem a zahlásim: prišiel čas a odvezieme sa domov. Aj keď to poviem v množnom čísle, to znamená, že niekto – jeden bude sedieť za volantom a bude šoférovať. Aj ostatní členovia rodiny sedia v aute, ale len hlava rodiny ovláda aktívne volant, pedály plynu a bŕzd. Tento jednoduchý príklad nám znázorňuje obraz, ktorý nám podáva Biblia o stvorení. Boh skrze Ježiša Krista a pre Neho stvoril svet. Jasne to vyjadruje List Židom 1.kap. 2. verš. Apoštol Ján to tiež potvrdzuje, že všetko, čo jestvuje, (povstalo) má pôvod v Ježišovi Kristovi: „Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo“ (Evanjelium podľa Jána 1,3). Ježiš Kristus je Stvoriteľ V Liste Kolosanom 1.kap. 16-17 čítame: „...lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie.“ Vo viditeľnom, materiálnom svete nejestvuje nič, čo by nebolo skrze Ježiša Krista a pre Neho stvorené: nekonečný vesmír s mnoho miliónmi galaxií, najjemnejšie procesy prebiehajúce v bunkách, alebo stavba štruktúry atómu. Pán Ježiš nie je len pôvodcom mikro- a makrokozmu, ale On nad tým všetkým vládne. Okrem toho pre nás neviditeľný svet bol stvorený tiež skrze Ježiša Krista. On naplnil nebesia nespočetnými bytosťami, ktoré Biblia nazýva anjelmi. Vo viditeľnom Božom svete je všetko pestré, mnohoraké a usporiadané, takisto to platí aj o neviditeľnom svete. Svedčia o tom výrazy: tróny, panstvá, kniežatstvá a mocnárstva. Pán Ježiš je nielen Stvoriteľom tohto sveta, ale aj jeho udržiavateľom. Všetko pretrváva v Ňom. Svet po stvorení neopustil, ale svojím mocným slovom ho nesie a zachováva. Preto sa nemusíme báť kozmickej ka­­tastrofy zrazením sa nebeských telies alebo vyhorením, prípadne vychladnutím Slnka. Ježiš Kristus zachová svet až do dňa svojho príchodu. Človek nevznikol náhodou v hre či lotérii tak, ako to vyjadril Jaques Monod, vedec ocenený Nobelovou cenou. My sme boli stvorení s pevne určeným cieľom vzhľadom na Ježiša Krista! Bez Neho minieme cieľ. Pán Ježiš ako Stvoriteľ v Starom zákone V Knihe Prísloví 8.kap. 22-24. a 30. veršoch je napísané: „Hospodin ma stvoril na počiatku svojho diela, pred svojimi pradávnymi skutkami. Od vekov bola som utvorená, od prapočiatku zeme. Keď ešte nebolo morských hlbín, zrodila som sa, keď ešte nebolo žriediel bohatých na vody. ... ja som bola u Neho ako miláčik (= aj majster). Slovo majster, tiež prezrádza niečo z tvoriteľskej (dizajnérskej) činnosti Pána Ježiša pri stvorení sveta. List Židom 1,10 v Novom zákone, odvolávajúc sa na 102. Žalm 26. verš, sa tiež vzťahuje na Ježiša: „Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk.“ Ako pripravil Stvoriteľ svoje dielo? Keď sa spýtame, ako sa udialo stvorenie, Biblia nám odhaľuje nasledovné metódy Stvoriteľa: Božím slovom (Žalm 33,6; Ján 1,1-4); Bez stavebného materiálu (List Židom 11,3); Božou mocou (Jeremiáš 10,12); Božou múdrosťou (Žalm 104,24; Kol 2,3); Podľa Božej vôle (1Mojžišova 1,26; Zjav 4,11); Skrze Božieho Syna (Ev. podľa Jána 1,1-4; Kol 1,15-17); V zhode s bytosťou Pána Ježiša (Ev. podľa Mat. 11,29; Ev. podľa Jána 10,11). Tieto tvorivé prvky pôsobili počas šiestich dní stvorenia. Ony nie sú podriadené prírodným zákonitostiam, preto sa dajú porozumieť len vierou. Procesy, ktoré prebiehajú dnes v prírode sú riadené zákonmi prírody, ktoré dal Boh. Ony však nie sú hybnou silou stvorenia, ale ich výsledkom. Čo sme dostali v Ježišovi Kristovi? On je základ, na ktorý môžeme postaviť stavbu nášho života. Stavebná sporiteľňa uverejnila nasledovnú reklamu: „Na tieto kamene môžete stavať!“ O Kristovi môžeme povedať: „Na tento základ naozaj môžeme stavať!“ V Kristovi má všetko zmysel: stvorenie, Biblia, viera, spasenie, pokoj, nádej, cesta vedúca k Otcovi, aj zmysel života. Ježiš Kristus je nepohnutelnou, pevnou skalou (1Korintským 10,4), na ktorej sa rozdrtí každý poriadok vytvorený človekom. Keď Boh povedal: „Zničím múdrosť múdrych“ (1Korintským 1,19), deje sa to skrze skalu, Ježiša Krista. Na Ňom stroskotajú ideológie, ateizmus, evolučné systémy. Aj ich predstavitelia sa budú musieť skloniť pred Pánom (Filipským 2,10), aj keď teraz tak mocne odmietajú „Dizajnéra“, „Tvorcu“, „Stvoriteľa“, „Záchrancu“ aj „Spasiteľa“. Prečo je evolučná teória nebezpečná? Neponúka len falošné vnímanie sveta, ale nás vedie aj do beznádeje. Jean Paul, nemecký spisovateľ to vyjadril výstižne: „Boh nie je... všetko je strnulé, nemá ničota! Studená večná nutnosť! Šialená neistota! Každý je osamelý v priestrannej krypte univerza!“ Evolučná teória tvrdí, že dokáže vysvetliť tento svet bez Stvoriteľa. Následne však vedie ľudí k ateizmu. Podľa svedectva Ježiša Krista sa dostaneme do pekla: „ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Ev. podľa Marka 16,16). Niekoľkí sa pokúsili vysvetliť evolúciu ako Boží nástroj stvorenia. Keby však Boh bol tvoril prostredníctvom evolúcie, vtedy by nebol prvý ľudský pár; nebol by býval ani hriech, lebo „vzdor je zotrvačník, ktorý pobáda evolúciu“ (Joachim Illies); Boh by bol smrť použil za nástroj stvorenia; Dielo spasenia dokonané Pánom Ježišom by strácalo opodstatnenie. Biblia stavia Pána Ježiša proti Adamovi a nazýva Ho posledným Adamom (1Korintským 15,45). Tieto tvrdenia dokazujú, že tzv. teistická evolúcia otrasie Bibliou v základoch a zároveň ju zavrhuje. Preto túto falošnú teóriu musíme odmietnuť čo najrozhodnejšie. Myšlienka, ktorá zastavuje dych Spoznali sme Ježiša Krista ako Stvoriteľa všetkého. On je Ten, ktorý bol od večnosti a je Kráľom nebeskej ríše. Jemu je daná každá moc na nebi aj na zemi (Ev. pdľa Mat 28,18). Vieme pochopiť túto zarážajúcu myšlienku? Na Golgote ukrižovaný muž a Stvoriteľ sveta a všetkého života je tá istá osoba! V nepochopiteľnej láske sa dal za nás ukrižovať, nebránil sa; urobil to preto, aby nám umožnil prístup do neba. Kto Jeho zavrhne, stratí všetko: „akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie“ (List Židom 2,3). Kto Ho však príjme, získa všetko: „Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“ (Ev. podľa Jána 5,24). Pros Pána Ježiša o odpustenie všetkých svojich hriechov, aby si mohol obstáť pred Božím súdom! Prijmi Ho osobne za Stvoriteľa, Spasiteľa a nasleduj Ho! Dr.-Ing. Werner Gitt prof.

Die grundlegende Frage, die suchende Menschen sich stellen, wird hier von Prof. Dr. Werner Gitt beantwortet. "Wie findet man den Himmel?" Auf jeden Fall nicht durch eigene Anstrengungen oder Konzepte. "Was aber bringt uns wirklich in den Himmel?" Gott hat die Einladungen für den Himmel schon verteilt wie im Gleichnis des Menschen, der zu einem großen Fest Einladungen verschickte. Doch viele Menschen redeten sich heraus. Prof. Dr. Gitt ruft dazu auf, nicht so "kurzsichtig" wie diese Leute zu sein. Jesus will uns vor der Hölle erretten und diese wird kein Vergleich zu der sogenannten "Hölle von Auschwitz" sein. Er hat am Kreuz für unsere Schuld bezahlt, wir müssen diese Einladung nur annehmen, dann ist ein Platz im Himmel "gebucht". Ein Entscheidungsgebet soll den Lesern dabei helfen. Dieses Traktat eignet sich besonders gut zur Weitergabe an suchende Menschen! Kurzlink zu diesem Traktat: https://wernergitt.de/nebies Existuje cesta do nebies! Mnohí v sebe dusia otázku večnosti. Môžeme to po­zo­rovať aj u tých ľudí, ktorí vôbec nemyslia na koniec svojho života. Americká herečka Drew Barrymore­ová ako detská hviezda hrala jednu z hlavných rolí v Scifi (fantazijnom) filme E.T. Ako dvadsaťosemročná sa vyjadrila takto: „Keby som zomrela skôr ako moja mačka, dajte jej zjesť môj popol. Nech aspoň v nej žijem ďalej. Nie je prekvapivá táto nevedomosť a krát­kozrakosť na prahu večnosti? V časoch Pána Ježiša sa na Neho obrátilo veľa ľudí, ale vždy len v nejakej pozemskej veci: Desiati malomocní chceli byť uzdravení (Evanjelium podľa Lukáša 17,13). Slepí chceli vidieť (Evanjelium podľa Matúša 9,27). Niekto Ho prosil o pomoc vo veci dedičstva (Evanjelium podľa Lukáša 12,13). Farizeji prišli s provokujúcou otázkou, či cisárovi treba platiť daň (Evanjelium podľa Matúša 22,17). Len málo ľudí zaujímala otázka, ako sa dostanú do neba. Bohatý mládenec Ho vyhľadal s touto otázkou: „Dobrý Majstre, čo mám činiť, aby som sa stal de­dičom večného života?“ (Ev. podľa Luk.18,18). Od­po­veď znela, aby predal všetko, na čom lipne je­ho srdce a aby nasledoval Ježiša. Pretože bol veľmi bohatý, neprijal radu, a tým sa vzdal nebies. Boli aj takí, ktorí vôbec nehľadali nebeské kráľovstvo, ale pri stret­nutí s Ježišom ho spoznali, aj ho získali. Zacheus chcel vidieť Ježiša len zo zvedavosti, ale dostal viac, ako očakával. Vtedy, keď ho Pán Ježiš doma navští­vil, natrafil na nebesia takpovediac medzi rečou. Ježiš vyslovil vážnu skutočnosť: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu…“ (Ev. podľa Luk. 19,9). Ako sa dá nájsť nebo? Podľa doterajších informácií môžeme skonštatovať: Nebeské kráľovstvo objaví človek v jeden celkom konk­rétny deň. Je to dobré vedieť, lebo aj vám, milý môj čitateľ, sa to môže stať dnes, že ucho­pí­te Bohom ponúkaný večný život. Vstup do nebeského kráľovstva nie je viazaný k ne­ja­kému predpísanému výkonu. Nebeské kráľovstvo sa môže objaviť aj celkom ne­ča­kane. Ak nevychádzame z Božích vyhlásení, naše pred­sta­vy o tom, ako sa dostaneme do nebeského kráľovstva sú celkom falošné. Uvediem dva príklady. Jedna spe­váč­ka spievala o nejakom klaunovi, ktorý sa po mnohoročnom pôsobení v cirkusoch utiahol. Spievala, že určite sa dostane do neba, lebo celý život rozdával radosť. Iná bohatá žena, dala postaviť útulok, v kto­rom dvadsať žien, bezdomovkýň našlo doživotne úto­čisko. Mala len jednu podmienku, aby sa tieto že­ny denne hodinu modlili za jej spasenie. Čo nás môže nasmerovať do neba? Pán Ježiš porozprával podobenstvo, aby dal jasnú a zro­zu­miteľnú odpoveď na túto otázku. V Evanjeliu podľa Lukáša v 14. kap. od 16. verša hovorí o jednom človekovi (v tomto podobenstve znázorňuje Boha), ktorý sa chystá vystrojiť veľkú hostinu. Najprv cielene ro­zošle len určitý počet pozvánok. Každá odpoveď na po­zvanie je zdrvujúca: od prvého až do posledného sa za­čali vyhovárať. Prvý mu odkázal: „Kúpil som pole...“ Druhý: „Kúpil som päť párov volov...“ Iný zasa: „Teraz som sa oženil, preto nemôžem prísť...“ Pán Ježiš končí toto podobenstvo súdom, ktorý vyslovil hostiteľ. Veru vám hovorím, že z tých, ktorých som pozval, nik­to neochutná moju večeru. Z tohto podobenst­va je jasné, že nebo sa dá získať, ale dá sa aj stratiť. Roz­hodujúcim bodom je prijatie alebo odmietnu­tie po­zvania. Mohlo by to byť ešte jednoduchšie? Určite nie! Keď raz zostane veľa ľudí vymknutých z neba, ne­bude to preto, že nepoznali cestu, ale preto, že od­mietli pozvanie: „Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere“ (Ev podľa Luk. 14,24) Ani jeden človek z podobenstva nie je hodný na­­sledo­vania, lebo odmietol pozvanie. Neprídu na veľkú hostinu. Hostina sa teda neuskutoční? Ale áno! Po od­mietnutí pán domu vyšle sluhov, aby pozvali všet­kých. Už nedal tlačiť pozvánky so zlatými písmenami. Teraz platí jednoduché pozvanie: „Poďte!“ Každý, kto sa dá pozvať, má na hostine rezervované miesto. Čo sa stane potom? Ľudia prichádzajú, dokonca sa v húfoch hrnú. Po čase hostiteľ zistí, že ešte sú voľné mi­esta. Vtedy pošle znovu sluhov, aby volali ďalších nech vojdú! Na tomto mieste by som chcel toto podobenstvo vztiah­nuť na nás, pretože je pravdivé o našej dobe. Ešte je v nebi voľné miesto, a preto ti Boh odkazuje: „Príď, zau­jmi svoje miesto v nebi! Buď múdry a obsaď svoje miesto vo večnosti. Urob to ešte dnes!“ Nebo je nepredstaviteľne krásne. Preto ho Pán Ježiš pri­podobňuje k slávnostnej hostine. Apoštol Pavol v 1. liste do Korintu 2, 9 píše: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“ Nič, ale nič nie je na tejto zemi, čo by sa priblížilo kráse ne­ba. V nebi je taká nepredstaviteľná krása, že si ho nesmieme nechať ujsť. Vstupná brána do nebies je otvorená. Otvoril ju Ježiš Kristus, Syn Boží! Jemu mô­žeme ďakovať, že je také jednoduché dostať sa tam. Záleží len na tom, či chceme prijať toto pozvanie. Takéto pozvanie odmietne len nemúdry člo­vek, tak ako traja muži z podobenstva. Záchrana sa deje skrze Pána Ježiša V Skutkoch apoštolov 2, 21 je veľmi dôležité vy­­hlásenie: „A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pá­no­vo, bude zachránený.“ Je to základný výrok No­vé­ho zákona. Aj Pavol vo filipskej väznici povedal túto podstatnú pravdu strážcovi väznice jasne a jed­noz­načne: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (Skutky apoštolov 16,31). Hoci je táto vý­zva krátka a strohá, ale predsa je účinná a meniaca život. Strážca väzenia uveril ešte v tú noc. Od čoho nás Ježiš zachraňuje? To musíme be­zpod­­mienečne vedieť. Biblia hovorí o dvoch miestach, kde budú ľudia večne. Jedno miesto je hrozné a iné nádherné. Tre­tie miesto neexistuje. Po smrti nikto viac nepovie, že smrťou všetko končí. Naše miesto vo večnosti záleží od jedinej osoby, od Pána Ježiša a od nášho osobného rozhodnutia, či sme uverili v Neho! Keď som bol v Poľsku na prednáškovom turné, navští­vili sme niekdajší koncentračný tábor v Auschwitzi. Bolo to miesto hrozných udalostí v časoch hitlerov­skej tzv. Tretej ríše. V rokoch 1942 až 1944 tu usmrtili v plynových komorách a potom spálili viac ako 1,6 milióna ľudí, prevažne Židov. Tento koncentračný tá­bor sa v literatúre spomína ako Auschwitzské peklo. Keď nás zamestnanec prevádzal cez plynovú komoru, zamyslel som sa nad týmto pomenovaním. V tej komo­re usmrtili naraz 600 ľudí. Bola to nepredstaviteľná hrôza. A bolo to naozaj peklo? Naša skupina si mohla pozrieť túto komoru len preto, lebo táto hrôza skončila v roku 1945. Tieto zariadenia sa teraz dajú slobodne navštíviť. Nikoho v nich ne­trápia, ani tam ľudia nehynú. Plynové komory v Au­schwitzi boli dočasné. Ale peklo (miesto odlúčenia od Boha), o ktorom hovorí Biblia, je večné. Vo vstupnej hale dnešného múzea padli moje oči na maľbu, ktorá zobrazovala ukrižovaného Krista. Jeden z väzňov vyryl svoju nádej v ukrižovaného Krista klincom do steny. Aj tento „umelec“ zomrel v plynovej komore. Ale on poznal Záchrancu, poznal Ježiša Krista. Hoci zomieral na hroznom mieste, ča­kalo ho otvorené nebo. Ale z pekla, pred ktorým Ježiš Kristus tak dôrazne varuje (napr. Ev. podľa Mat. 5,29-30; 7,13; 18,8), sa nedá ujsť alebo vrátiť, keď sa tam už raz človek dostal. Peklo, pretože je večné, sa nedá ani navštíviť. Aj nebo je večné. To je to miesto, kam by chcel Boh dostať každého z nás. Dajte sa teda pozvať do neba. Volajte k Bohu o pomoc v mene Pána Je­žiša. Získate tým miesto v nebesiach. Po jednej kázni sa ma veľmi vzrušene opýtala istá žena: „Dá sa vôbec rezervovať miesto v nebi? Takéto výrazy používame v cestovných kanceláriách!“ Súhlasil som s ňou. „Veď kto teraz nezaujme svoje miesto, teda si ho nerezervuje, nedostane sa do cieľa. Keby ste chceli letieť na Havajské ostrovy, musíte mať platnú letenku.“ Na to ona: „Ale tú letenku musí ni­ekto zaplatiť!“ „Áno, áno, aj vstup do neba! Ale ten je taký drahý, že z nás by to nikto nedokázal zaplatiť. Príčinou je náš hriech. Boh neznesie hriech vo svojom kráľovstve. Kto by chcel byť po tomto živote vo večnosti u Boha, ten sa musí už teraz zba­viť svojho hriechu, a niekto musí zniesť odplatu za jeho hriech. Za hriešnika to mohol urobiť len niekto, kto nikdy nezhrešil. Tou osobou je JEŽIŠ KRISTUS. Len On bol schopný vykúpiť nás. On zaplatil za naše hriechy na golgotskom kríži svojou vyliatou krvou a zástupnou smrťou. Čo treba urobiť, aby sme sa dostali do neba? Aj nám znie naliehavé Božie volanie ku spaseniu. Skrze svoje slovo – Bibliu   nás Pán Boh dôrazne prosí, aby sme odpovedali na Jeho volanie: „Usilujte sa vchádzať tesnou bránou!“ (Ev. podľa Lukáša 13,24) „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské“ (Ev. podľa Matúša 4,17). „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestran­ná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú“ (Ev. podľa Matúša 7,13-14). „...dosahuj večný život, do ktorého si povolaný...“ (1 list Timoteovi 6,12). „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (Skutky ap. 16,31). Všetky tieto pozvania sú veľmi oslovujúce a nali­ehavé. Cítiť z nich, že ide o vážnu záležitosť, ktorá vyžaduje rozhodnosť a neodkladnosť. Len vtedy budeme dôs­led­ní, keď na toto rozhodné pozvanie do neba odpovieme. Môže to by napríklad nasledovnou modlitbou: „Pane Ježišu, dnes som čítal, že pre Tvoju obeť sa dostanem do neba. Rád by som tam bol s Tebou. Preto Ťa prosím, zachráň ma od pekla, kam by som sa dostal pre svoje hriechy. Odpusť mi! Z celého srdca ďaku­jem, že ma tak veľmi miluješ, že si aj za mňa zomrel na kríži na Golgote a strpel si odplatu za moje viny. Ty poznáš každý môj hriech, vedomý, ale aj tie, ktoré som už dávno zabudol. Všetko úprimne ľutujem. Ďakujem, že si ho­tový mi odpustiť. Poznáš každé chvenie môjho srdca. Pred Tebou je môj život ako otvorená kniha. Prosím, vstúp do môjho srdca a stvor mi nové srdce! Pomôž, aby som skoncoval so všetkým, čo nie je správne v Tvo­jich očiach. Obdaruj ma novým životom a myslením, kto­ré sú podľa Tvojej vôle a sú Ti pre radosť. Prosím, otvor moju myseľ, aby som pochopil Tvoj odkaz z Biblie! Pomôž, aby som vnímal, čo mi chceš povedať a daruj mi ochotné a poslušné srdce, aby som robil to, čo sa Tebe páči. Ty buď odteraz Pánom a Kráľom môjho života. Chcem Ťa nasledovať. Prosím, ukazuj mi cestu, po ktorej mám ísť v každej oblasti môjho života. Ďakujem, Pa­ne Ježišu Kriste, že si zomrel za mňa, ďakujem, že pre Tvoje zásluhy môžem byť teraz Božím di­eťaťom. Ďakujem, že raz budem večne s Tebou v nebi. Amen.“ Dr. Ing. Werner Gitt prof.